Sečovce
Slovenčina[upraviť]
Výslovnosť[upraviť]
- IPA: [sɛt͡ʃɔvt͡sɛ]
Etymológia[upraviť]
Z pôvodne slovienskeho (slovenského) názvu Seč (v latinských písomnostiach uvádzané v maďarizovanej podobe Zeech, v 13. – 15. storočí), ktorý mohol byť osobným alebo rodovým menom a z ktorého sa postupne v 12. – 13. storočí vyvinul slovenský nárečový názov Sečovci (písomne zaznamenaný ešte aj v 15. storočí), neskôr Sečovce[1]
Podstatné meno[upraviť]
- rod stredný
- pomnožné
Skloňovanie[upraviť]
Pád \ Číslo | Singulár | Plurál |
---|---|---|
Nominatív | — | Sečovce |
Genitív | — | Sečoviec |
Datív | — | Sečovciam |
Akuzatív | — | Sečovce |
Lokál | — | Sečovciach |
Inštrumentál | — | Sečovcami |
Význam[upraviť]
Príbuzné slová[upraviť]
Preklady[upraviť]
Sečovce
Referencie[upraviť]
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Pôvod Sečoviec. In ORDOŠ, Ján (Ed.). Sečovce. 2. vyd. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 80-968043-8-3, s. 33.
Externé odkazy[upraviť]
Kategórie:
- Systém:Stránky obsahujúce magické odkazy ISBN
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/snom/—
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/sgen/—
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/sdat/—
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/saku/—
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/slok/—
- Monitoring:Podstatné meno (sk)/sinš/—
- Slovenské podstatné mená
- Slovenské vlastné mená