mať

Obsah

Časovanie: mať	prítomný čas	prít. čas podmieňovací spôsob	minulý čas	min. čas podm. sp.	budúci čas	Imperatív
1. osoba singulár	mám	by som mal	som mal	by som bol mal	budem mať
2.osoba singulár	máš	by si mal	si mal	by si bol mal	budeš mať	maj
3.osoba singulár	má	by mal	mal	by bol mal	bude mať
1.osoba plurál	máme	by sme mali	sme mali	by sme boli mali	budeme mať	majme
2. osoba plurál	máte	by ste mali	ste mali	by ste boli mali	budete mať	majte
3.osoba plurál	majú	by mali	mali	by boli mali	budú mať

Časovanie	prítomný čas
	Singulár		Plurál
		Imperatív		Imperatív
1. os.	mám		máme	majme
2.os.	máš	maj	máte	majte
3.os.	má		majú
min.čas sing.:[(ja) som\|(ty) si\|(on)]+mal
min.čas pl.:[(my) sme\|(vy) ste\|(oni)]+mali
bud.čas :vyčasované budem+mať
prechodník:{{{6}}}
prídavné meno:{{{7}}}

(transitive) vlastniť, držať.

Mám dom a auto.

Pozri čo tu mám : Žabu, ktorú som našiel na ulici !
(transitive) Podielať sa alebo zúčastniť sa nejakej akcie.

Mám raňajky o šiestej.
(auxiliary verb) Používané na utvorenie pričastia prítomného, alebo trpného rodu.

Mám to už urobené.

idomaticky: Máš na to?

1. vlastniť

2. zúčastniť sa niečoho